Eugen sólo! | Slamník, Praha, 14. prosince 2013

Prý žiješ na farmě. To jako fakt hospodaříš?
Skutočne žijeme s rodinou na samotke pod lesom a držíme niekoľko domácich zvierat, sadíme si zeleninu a máme aj ovocné stromy. Nerobíme to vo veľkom, a tak to má ešte svoju romantiku. Zo zvierat sa u nás najviac rozmnožili kozy, a tak o dobrý syr nebýva núdza. Unikátom farmy je jedna opica, ktorá nás navštevuje občas nad ránom a ťahá zo sebou kufor s elektrickou gitarou.

Kdy jsi poprvé vzal kytaru do ruky s tím, že zkusíš na ni zahrát?
Viem to presne. Mal som 10 rokov a boli vianoce. Gitara bol môj najradostnejší darček, aký som kedy pod stromček dostal. Ešte som netušil, koľko vie spôsobiť i trápenia. Úplne prirodzene som ju chytil naopak a ťažko sa mi zvykalo na bežné držanie pravákov, i keď ním asi pravdepodobne som.

Máš klasické hudební vzdělání, nebo jsi samorost?
Učil som sa sám z platní a pozdejšie z magnetofónu. Potom som vychodil na základnej hudobnej škole klasickú trúbku. Došlo k tomu nechtiac. Chcel som ísť na konzervatórium, ale v Rožňave sa gitara nevyučovala. Bol tu však vynikajúci učiteľ na trúbku, tak som to zobral a plánoval na konzervatóriu priradiť gitaru ako druhý nástroj. Na školu ma však neprijali a bolo po probléme. Učil som sa za elektrikára a hral Bigbít. Od svojich 15 som pravidelne hral rockové tancovačky.

Žiješ ve slovenské Rožňavě, máš tam svoji kapelu Sexit. Proč ses rozhodl hrát ve Folimance Blues?
S Folimankou Blues sme sa zoznámili v Rožňave na pivních oslavách. Hrali sme tam my aj oni. Pozrel som si ich celý koncert a zaujala ma ich hudba, ale musím povedať, že texty ešte viac. Asi po roku na ďaľšom stretnutí sme spolu popíjali a dohodlo sa, že by sa nejaká spolupráca mohla skúsiť. Zdalo sa mi to zaujímavé z dvoch dôvodov. Folimanka je štýlovo oniečo inde ako moja kapela a ja rád experimentujem. A podruhé je z Prahy, čo je pre našinca samo o sebe
zaujímavé. Mám takto možnosť spoznávať úplne iný okruh ľudí, v akom som sa pohyboval doteraz.

Jak ti vyhovuje styl kapely Folimanka Blues? A co říkáš svým spoluhráčům v této kapele?
Ako som spomínal, je to pre mňa zaujímavé a našiel som sa v ňom. Čo hovorievam spoluhráčom? Hovorievam: tož dajme si pivo a budeme múdrejší.

Kluci z Folimanky milujou pivo. Co ty a pivo? Když přijedeš na hraní do Prahy, vezmou tě ochutnat něco speciálního?
Tiež mám pivo skutočne rád a v spoločnosti je to môj najfrekventovanejší nápoj. Som síce laik, ale dobré pivo viem odlíšiť od mydlovej vody. Hlavne Láďa s Hadžim mi osvetlujú tajné zákutia pivovarskej alchýmie a musím povedať, je sa čo učiť, ale chvála bohu hlavne ochutnávať.

Je pro muzikanta důležité vědět, o čem písnička je? Bereš na podiu texty Folimanky za své, nebo tě prostě zajímá jen muzika?
Aj v inštrumentálnej hudbe je mentálny odkaz a má svoju životnú filozofiu. Takže ešte viac to viac platí pre piesne s textom. Ono aj blbá, povrchná pieseň má svôj odkaz. Blbý, povrchný, ale má. Texty Folimanky Blues sú výnimočne dobré a majú viac vrstiev významu. Cítim z nich zdravý nadhľad, konštruktývnu satiru, ľudový slengový humor, ale aj rešpekt pred nekonečnými tajomstvami života a smrti. Áno, beriem tieto texty úplne za svoje. Nemám problém sa s nimi stotožniť.

Frontman kapely Folimanka Blues L. Jakl je známý i z veřejného a politického života. Zajímá tě to?
Neviem čo na to presne povedať, politické dianie nesledujem. Ale je to pre mňa nesmierne zaujímavé, že som spoznal človeka, ktorý je zainteresovaný. A musím povedať, že podobných chlapíkov v tejto brandži asi veľa nebude. Keď sa bavíme spolu o základných ľudských veciach, tak sme na jednom akorde. A to je pre mňa podstatné.

Vnímáš rozdíl mezi českým a slovenským publikem? A mezi publikem kapely Sexit a Folimanky Blues?
Na Slovensku rocková hudba nemá v dave až takú tradíciu ako v Čechách. No zdá sa, že sa doba mení celosvetove a ľudia začínajú cítiť a chápať skôr vyžarovanie ako štýl. Pri dobrej hudbe sa pojmy štýlu, miesta, jazyku, kapely a obecenstva zharmonizujú a odpadáva každé porovnávanie,či analýza.

Jakou roli „hraješ“ ve Folimance Blues?
V tarotových kartách by prevládal určite blázon, ale aj to sa mení. Treba robiť to, čo dokážeme najlepšie a čoho je práve zapotrebí. Takže zostávam pri elektrickej gitare.

Folimanku Blues provázejí úmrtí jejích muzikantů. Nebojíš se tohoto stigmatu?
Zastávam názor, že smrť neexistuje, iba prechod do iných vlnových dľžok. Niekde nás ubúda a niekde zákonite pribúda. Nie je isté, že naša dimenzia je tá najdôležitejšia. Samozrejme, pre nás je najdôležitejšie to, v čom práve žijeme, a tak nechystám nejaké predčasné dimenzionálne transformácie.

Budeš se snažit v budoucnu ovlivnit styl Folimanky Blues? Pokud ano, jak?
Snažiť sa určite nebudem. Ak sa to stane, tak to bude prirodzene priebežne, samo od seba. Veď na svet vplývame hlavne svojou prítomnosťou. A čo som doniesol do kapely, to by mali povedať ostatní. Doniesol som iba seba.

Ve „vaší“ Rožňavě je tvoje kapela Sexit poměrně známá, ale vystupujete i jinde? A kdy budete mít vystoupení v Praze?
So Sexitom sme prešli toho za 23 rokov skutočne dosť. V Prahe sme hrali pred niekoľkými rokmi s Danom Horynom a zase radi prídeme a samozrejme už na tom s Folimankou pracujeme.

Se Sexitem hrajete převážně převzaté věci. Uvažujete o koncertu jen ze svých vlastních věcí?
Sexit hraje účelovo. To znamená, že na pivnej veselici hráme menej vlastných filozófií či ťažkých konštrukcií a snažíme sa dav pobaviť a roztancovať. Proste v tej situácii sa práve toto hodí najviac pre celok. Ale mávame aj koncerty, kde ide výlučne o vlastnú tvorbu. Aby som povedal pravdu, mne je úplne jedno, či hrám vlastnú, či prebratú. Dôležité je, aby som ju cítil za svoju a aby u poslucháča rezonovala. No hrajeme občas aj takzvané výchovné koncerty a to je už iný matrix

Kolika kapelama jsi za svůj život prošel? A v kolika hraješ teď?
Za život tie formácie ťažko spočítam, ale trvanlivých nebolo veľa. Momentálne hrám v štyroch. S Eugenius Charon bandom budeme hrať spolu s Folimankou Blues 18. júna v Prahe u Modrej Opici.

Jak se ti děti potatily? Také na něco hrají?
Dúfam, že sa „nepotatili“ úplne. S hudbou sa zaoberajú dvaja s troch. Dcéra je tretiačka na Košickom konzervatóriu ako klavíristka a najmenší syn je tam prvák na klasickej gitare.

Neuvažoval jsi dříve o přestěhování se někam, kde by víc ocenili tvoji virtuositu při hře na kytaru? Praha, Londýn či New York?
Áno, uvažoval. A občas, keď mám toho plné zuby a zdá sa mi, že za vynaložené úsilie sa nevracia ani na 50 %, keď hádžem mince do studne a nepočuť dole cinknutie či čľup, tak mám tisíc chutí praštiť zo všetkým a odšikovať sa do poriadnej pi… Nejakú dobu som býval a hral aj vo Frankfurte, krátko v Londíne. Ja som ale silne domácky založený, milujem prírodu okolo Rožňavy a ťažko sa mi odchádza.

Co pro tebe v životě znamená big beat, rock´n´ roll?
Bigbít,Rokendrol… Je to vrodená a prebudená viera, kult, hodnota, pohľad na svet. Je to vnútorná kvalita. Od toho, že niekto chlasce, fajčí, bere drogy, má tetovanie na zadku a hraje nahlas na elektrickej gitare, ešte nie je Bigbíťák. No ale čo, je fajn, ani takýto sa nevylučujú z partie, ak to majú v srdiečku…ha-ha-ha…..